História obce Poráč  v súvislosti s baníctvom.

Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1255. V Miloveckej listine je Poráč spomínaný ako riedko osídlené územie. Existenciu obce ako baníckej osady možno predpokladať už začiatkom 14. storočia, kedy sa začal rozvoj spišského medenorudného a železorudného baníctva za čias vlády uhorského kráľa Karola Róberta z Anjou (1308-1342). Dokazuje to aj prítomnosť početných baníckych osád v 14. storočí v okolí obce a to Belá, Kostrušín (Riolfalva), Slop, Lendava, Kuffurbach.

Názvy okolitých potokov z tohto obdobia, ako Zlatý potok a Medený potok, naznačujú, že sa tu popri medi ťažili aj vzácne kovy. Poráč sa v počiatkoch preslávil hlavne ťažbou medi, čo sa odráža v pomenovaní názvu obce v stredovekých listinách:

1255 – milovecká listina – riedko osídlené územie

1332 – Medený potok

1374 – Veresheng                                                      Červený vrch

1382 – Vereshegy                                                      Červený vrch

1471 – Veresheg alebo Rotenberg                            Červený vrch

Červená farba vrchu Baniská je spôsobená oxidáciou prvotných minerálov obsahujúcich meď, ortuť a železo na sekundárne minerály najmä limonit a práškovú ortuť v oxidačnej zóne žíl vychádzajúcich na povrch na tomto mieste tvoriacich  tzv. gosan.

Neskôr sa objavili ďalšie pomenovania obce a vracali sa k pôvodným názvom a to:

Palocz, Porach, Poracz, Poracs až po dnešný názov Poráč.

Nadväznosť na baníctvo a hutníctvo v okolí mala aj výroba dreveného uhlia.  Obyvatelia obce si týmto spôsobom privyrábali popri poľnohospodárstve a chove dobytka a oviec.

Drevené uhlie sa vyrábalo z tvrdého dreva, hlavne bukového z okolitých lesoch a dopravovalo sa povozmi do hutí kde sa používalo sa ako palivo v hutníctve pri tavení železa, drahých a farebných kovov až do konca 19. storočia. Výroba dreveného uhlia bola priamo v lesoch na tzv. štitach, čo je urovnaná časť pozemku pre postavenie miliera. Tieto „štity“ sa nachádzajú v okolí obce v stovkách kusov.

Veľmi dôležitou činnosťou poráčskych obyvateľov bol v počiatkoch baníctva, až do zmechanizovania tejto činnosti, zvoz vyťaženej suroviny na jej spracovanie do hutí v oblasti Spiša. Na to využívali osadníci povozy ťahané hlavne volami alebo koňmi.

Pôvodným obyvateľstvom boli rusíni a postupne k nim pribudli nemeckí baníci. Ich základným spôsobom obživy bolo v tomto hornatom prostredí roľníctvo, chov oviec a dobytka.

Rozvoju obce napomáhali cesty vedúce cez ňu. Jedna viedla z Odorína a druhá zo Spišského Hrušova do Švedlára.

Poráč patril v minulosti k menším baníckym osadám, až v priebehu 18. storočia zaznamenala obec veľký rozvoj zásluhou výnosných medených baní.

Postupný ( zaznamenaný ) počet obyvateľov v Poráči:

Rok      1598 – 14 domov

1787 – 93 domov        –   612 obyvateľov

1828 -140 domov       – 1017 obyvateľov

1851                            – 1052 obyvateľov

1864                            – 1462 obyvateľov

1922                            –   889 obyvateľov

Podľa počtu obyvateľov jednotlivých okolitých obcí možno konštatovať, že obec Poráč v 19. storočí patrila k najväčším a tým aj k najvýznamnejším obciam na Spiši.

Erb obce Poráč

Svätý Demeter je patrónom obce a miestného chrámu.

Banícke kladivá a  čierna a zelená farba na erbe predstavujú hlavné zamestnanie obyvateľov obce.

Červený kopec, na ktorom stojí sv. Demeter, predstavuje kopec Baniská, na ktorom sa začalo s dobývaním rúd v obci. Žltá a biela farba naznačuje ťažbu aj drahých kovov a to zlata a striebra.