História obce v súvislosti s baníctvom

Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1277. V Miloveckej listine je Poráč spomínaný ako riedko osídlené územie. Existenciu obce ako baníckej osady možno predpokladať už začiatkom 14. storočia, kedy sa začal rozvoj spišského medenorudného a železorudného baníctva za čias vlády uhorského kráľa Karola Róberta z Anjou (1308-1342). Dokazuje to aj prítomnosť početných baníckych osád v 14. storočí v okolí obce a to Belá, Kostrušín (Riolfalva), Slop, Lendava, Kuffurbach (Rudňany).

V oblasti Poráča neboli nájdené prvé primitívne banícke nástroje a to želiezko a kladivo, čo by znamenalo, že s prieskumom a ťažbou sa začalo až po odskúšaní používania čierneho strelného prachu v podzemí. Nie je však možné aby bol Poráč takto izolovaný od okolia, nakoľko v okolitých baníckych osadách sa razilo a ťažilo aj pomocou želiezka – Slovinky, Vondrišeľ, Gelnica a pod. Banské diela takto razené boli priamo v žile, ale postupom dobývania do nižších partií ložiska, boli najstaršie banské diela poddolované a tým zničené.

V začiatkoch ťažby táto bola nerovnomerná ba často boli banské práce i opúšťané. Ťažbu robilo niekoľko drobných podnikateľov. K intenzívnejšiemu ťaženiu ložiska došlo až po roku 1748 no v roku 1770 došlo znovu k úpadku po vyťažení limonitov ako aj medených sulfidov     z povrchových časti žíl vychádzajúcich na povrch.

Názvy okolitých potokov z tohto obdobia, ako Zlatý potok a Medený potok, naznačujú, že sa tu popri medi ťažili aj vzácne kovy. Poráč sa v počiatkoch preslávil hlavne ťažbou medi, čo sa odráža v pomenovaní názvu obce v stredovekých listinách:“

  • 1255 – milovecká listina – riedko osídlené územie
  • 1332 – Medený potok
  • 1374 – Veresheng  (červený vrch)
  • 1382 – Vereshegy  (červený vrch)
  • 1471 – Veresheg alias Rotenberg  (červený vrch)

Červená farba vrchu je spôsobená obsahom medi v horninách, obsahom limonitu ako aj čistej práškovej ortute v horninách vrchu Baniská.

Neskôr sa objavili ďalšie pomenovania obce a to:

Palocz, Porach, Poracz, Poracs až po dnešný názov Poráč.

Poráč patril v minulosti k menším baníckym osadám, až v priebehu 18. storočia zaznamenala obec veľký rozvoj zásluhou výnosných medených baní.

Nadväznosť na baníctvo a hutníctvo v okolí má aj výroba dreveného uhlia.  Obyvatelia obce si týmto spôsobom privyrábali popri poľnohospodárstve a iných činností.

Drevené uhlie sa vyrábalo z tvrdého dreva, hlavne buka, v okolitých lesoch. Drevené uhlie sa používalo v hutníctve pri tavení železa, drahých a farebných kovov. Výroba dreveného uhlia bola priamo v lesoch na tzv. štítach (urovnaná časť pozemku pre vytvorenie miliera). Tieto štíty sa nachádzajú v okolí obce v desiatkach kusov.

Drevené uhlie sa pri tavení kovov používalo až do konca 19. Storočia.  Vyrobené drevené uhlie z okolitých lesov obyvatelia  dopravovali na povozoch k hutiam.

Veľmi dôležitou činnosťou Poráčskych osadníkov bol v počiatkoch baníctva, až do zmechanizovania tejto činnosti, zvoz vyťaženej suroviny na jej spracovanie do hute v oblasti sv. Ducha ako aj do okolitých hutí. Na to využívali osadníci povozy jak s konským povozom ale aj povozom ťahaným volami alebo aj kravami chovanými v obci.

Pôvodným obyvateľstvom boli slovanskí osadníci  a postupne k nim pribudli nemeckí baníci. Ich základným spôsobom obživy bolo v tomto hornatom prostredí roľníctvo a chov dobytka. V 14. storočí bolo vyspelé baníctvo vo Vondrišeli ( Nálepkovo ) a tamojšie banské spoločnosti ťažili rudu aj za hrebeňmi hôr, ktoré obopínali banské mestečko a to aj na území Poráča. V Poráči mali Vondrišľania v rukách najvzácnejšie banské spoločnosti. Rudu následne vozili do Vondrišeľských taviarní a vihní.

K rozvoju obce a baníctva v oblasti prispela cestná sieť. Jedna viedla z Odorína do obce Červený vrch, druhá zo Spišského Hrušova do Švedlára.

V období rokov 1487 – 1690 patril Vondrišeľ pod Gelnický banský súd, t.z. že aj Poráčske bane. Neskôr sa strediskom baníctva na východe stal Smolník.

v roku 1788 bol zriadený substitučný banský súd v Iglove ( Spišskej Novej Vsi ).

V 17.-18. storočí sa majetky a to aj bane dostávajú pod feudálnu zvrchovanosť Mariášovcov z Markušoviec.

V roku 1748 vzniklo Združenie hornouhorských ťažiarov. Združenie regulovalo v období od roku 1748 do roku 1898 záležitosti baníctva na Spiši, Gemeri, Abova a Šariši. Jeho členmi boli aj ťažiari z Poráča.

Všetky banské polia a bane sú v historických mapách a všetkých dokumentoch na tomto území pomenovávané ako Poráčske alebo Poráčsko – Koterbachské.